Transakčná daň: zahraničné účty a preúčtované náklady
Transakčná daň sa vzťahuje aj na odchádzajúce platby slovenskej firmy zo zahraničného účtu — zahraničná banka ju však za vás nevyberie, takže sa sami stávate platiteľom dane. Pri bežnom slovenskom firemnom účte pôsobí daň z finančných transakcií (DFT) podľa zákona č. 279/2024 Z. z. takmer automaticky: firma odošle platbu, banka daň vypočíta, vyberie a odvedie štátu. Problémy začínajú tam, kde platba neprechádza cez slovenského poskytovateľa platobných služieb — alebo ju za firmu vykoná iná osoba, čím vzniká takzvaný preúčtovaný náklad.
TL;DR
- Slovenská právnická osoba je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou — predmetom dane sú jej odchádzajúce transakcie z účtov na Slovensku aj v zahraničí.
- Zahraničný účet nie je spôsob, ako sa DFT automaticky vyhnúť; mení sa najmä administrácia.
- Pri zahraničnom účte musí firma daň sama vypočítať, zaplatiť a podať elektronické oznámenie do konca mesiaca nasledujúceho po zdaňovacom období.
- Preúčtovaný náklad = suma finančnej transakcie, ktorú za daňovníka vykoná iná osoba.
- Ak firma vie preukázať konkrétnu transakciu, uplatní sadzbu 0,4 % s limitom 40 € za transakciu; ak vychádza len zo sumy preúčtovaných nákladov, strop sa neuplatňuje.
- Nie každá refakturácia je preúčtovaným nákladom — bežný dodávateľsko-odberateľský vzťah dani nepodlieha.
- Od 1. 1. 2026 FO-podnikatelia nie sú daňovníkmi DFT; téma sa týka najmä právnických osôb.
Vzťahuje sa transakčná daň aj na zahraničné účty?
Áno. Slovenská právnická osoba je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou. Predmetom dane sú jej odchádzajúce finančné transakcie z platobného účtu vedeného na Slovensku aj v zahraničí. Otvorenie účtu v zahraničnej banke alebo prechod na zahraničné fintech riešenie preto daňovú povinnosť nezruší.
Čo sa reálne mení, je administrácia. Pri slovenskom účte daň technicky rieši banka. Pri zahraničnom účte sa daňovník spravidla stáva aj platiteľom dane — zahraničná banka slovenskú DFT nepozná a nevyberá.
Aké povinnosti má firma pri zahraničnom účte?
Ak slovenská s.r.o. používa účet v zahraničnej banke a vykonáva z neho finančné transakcie, ktoré sú predmetom dane, nemôže čakať, že daň za ňu vyrieši slovenská banka. Musí:
- Posúdiť, či transakcie zo zahraničného účtu sú predmetom dane (odchádzajúce platby, sadzba 0,4 %, strop 40 € za transakciu; výber hotovosti 0,8 % bez stropu).
- Vypočítať daň za zdaňovacie obdobie z vlastnej evidencie transakcií.
- Zaplatiť daň správcovi dane.
- Podať elektronické oznámenie do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po zdaňovacom období.
Praktické otázky a odpovede k týmto povinnostiam zverejňuje Finančná správa SR vo FAQ k dani z finančných transakcií.
Čo je preúčtovaný náklad?
Druhou rizikovou oblasťou sú platby vykonané inou osobou. Zákon pracuje s pojmom preúčtovaný náklad — ide o sumu finančnej transakcie, ktorú za daňovníka vykoná iná osoba. Pri zahraničnom daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou musí takáto transakcia navyše súvisieť s jeho činnosťou v tuzemsku.
Typicky vzniká v skupinách spoločností: pri centrálne platených nákladoch, financovaní alebo interných dohodách, kde jedna osoba reálne platí za inú. Vtedy treba skúmať ekonomický obsah vzťahu: kto bol skutočným dlžníkom, kto vykonal platbu, komu bola platba určená, či bola následne preúčtovaná a či existuje preukázateľná väzba na činnosť daňovníka. Podrobnejší výklad obsahuje usmernenie Ministerstva financií SR č. MF/008722/2025-77.
Kedy refakturácia nie je preúčtovaným nákladom?
Nie každá refakturácia je preúčtovaným nákladom. Finančná správa uvádza príklad prenajímateľa, ktorý platí energie ako svoj vlastný záväzok dodávateľovi a následne ich pomerne refakturuje nájomcom — v takom prípade ide o bežný dodávateľsko-odberateľský vzťah, nie o preúčtovaný náklad podľa zákona o transakčnej dani.
| Situácia | Preúčtovaný náklad? |
|---|---|
| Iná osoba vykoná finančnú transakciu za daňovníka (napr. materská firma platí záväzok dcéry) | Áno — treba posúdiť zdanenie |
| Prenajímateľ platí energie ako vlastný záväzok a pomerne ich refakturuje nájomcom | Nie — bežný dodávateľsko-odberateľský vzťah |
| Tretia osoba nakupuje tovar/službu vo vlastnom mene a na vlastný účet a predáva ich daňovníkovi | Nie — bežný nákup a predaj |
| Skupinové platby, centrálne platené náklady, interné dohody „platím za teba” | Treba skúmať ekonomický obsah vzťahu |
Ako sa počíta daň z preúčtovaných nákladov?
Pri výpočte je rozhodujúce, či daňovník vie preukázať konkrétnu finančnú transakciu, ktorú za neho vykonala iná osoba:
- Ak ju vie preukázať: zákon umožňuje pracovať so sumou konkrétnej transakcie, uplatní sa sadzba 0,4 % a limit 40 € za transakciu.
- Ak vychádza iba zo sumy preúčtovaných nákladov: strop 40 € sa neuplatňuje — daň je 0,4 % z celej preúčtovanej sumy.
Rozdiel môže byť pri väčších skupinových platbách výrazný, preto sa oplatí evidovať platby na úrovni jednotlivých transakcií, nie len súhrnných preúčtovaní.
Ako si nastaviť internú evidenciu?
Bezpečný postup je postaviť si internú evidenciu skôr, než príde prvá kontrola. Firma by mala mať:
- Zoznam zahraničných účtov.
- Mesačný prehľad odchádzajúcich transakcií.
- Evidenciu platieb vykonaných inou osobou.
- Podklady k preúčtovaniu a výpočet dane.
- Pri skupinových platbách aj pomer, v akom sa náklady preúčtovali jednotlivým subjektom.
Najväčšou chybou je predpokladať, že transakčná daň je vždy len vecou bankového výpisu zo slovenského účtu. Pri zahraničných účtoch a preúčtovaných nákladoch sa z nej stáva aktívna povinnosť daňovníka. Ak sa nevyrieši mesačne, mení sa na spätnú rekonštrukciu platieb, ktorá je náročná na dôkazy aj čas.
Prečo si pripraviť interné stanovisko ešte pred prvou platbou?
Pri hraničných situáciách je rozumné pripraviť si interné stanovisko ešte pred prvou platbou. Malo by obsahovať:
- popis platobného modelu a účastníkov,
- dôvod platby a použité účty,
- záver, či ide o zdaniteľnú transakciu, preúčtovaný náklad alebo bežnú refakturáciu.
Takýto dokument nenahrádza záväzné stanovisko správcu dane, ale pomáha preukázať, že firma postupovala premyslene a konzistentne.
Tip od Transakcio
Ak vaša firma platí DFT z bežných dodávateľských platieb, existuje legálna cesta, ako ju znížiť: poštový platobný styk nie je predmetom dane z finančných transakcií. Transakcio automatizuje generovanie poštových poukážok z exportov účtovných systémov a pri dávkovej službe je DFT maximálne 40 € za celú dávku.
Vyskúšajte si kalkulačku úspor a pozrite si porovnanie spôsobov šetrenia — zistíte, koľko môže vaša firma ušetriť už tento mesiac.
Často kladené otázky
Vyhnem sa transakčnej dani, ak si firma otvorí účet v zahraničnej banke? ▾
Nie. Slovenská právnická osoba je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou a predmetom dane sú jej odchádzajúce finančné transakcie z platobného účtu vedeného na Slovensku aj v zahraničí. Zahraničný účet mení najmä administráciu — firma sa spravidla sama stáva platiteľom dane.
Kto vypočíta a odvedie transakčnú daň pri zahraničnom účte? ▾
Daňovník sám. Pri účte v slovenskej banke daň vypočíta, vyberie a odvedie banka. Pri zahraničnej banke alebo zahraničnom fintech riešení musí firma daň sama vypočítať, zaplatiť a podať elektronické oznámenie do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po zdaňovacom období.
Čo je preúčtovaný náklad podľa zákona o dani z finančných transakcií? ▾
Preúčtovaný náklad je suma finančnej transakcie, ktorú za daňovníka vykoná iná osoba. Pri zahraničnom daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou musí takáto transakcia navyše súvisieť s jeho činnosťou v tuzemsku. Typicky vzniká v skupinách spoločností pri centrálne platených nákladoch.
Je každá refakturácia preúčtovaným nákladom? ▾
Nie. Finančná správa uvádza príklad prenajímateľa, ktorý platí energie ako svoj vlastný záväzok a následne ich pomerne refakturuje nájomcom — to je bežný dodávateľsko-odberateľský vzťah, nie preúčtovaný náklad. Rovnako nejde o preúčtovaný náklad, ak tretia osoba nakupuje tovar alebo službu vo vlastnom mene a na vlastný účet a potom ich predáva daňovníkovi.
Uplatní sa strop 40 eur aj pri dani z preúčtovaných nákladov? ▾
Len ak daňovník vie preukázať konkrétnu finančnú transakciu, ktorú za neho vykonala iná osoba. Vtedy sa pracuje so sumou konkrétnej transakcie, sadzbou 0,4 % a limitom 40 eur za transakciu. Ak vychádza iba zo sumy preúčtovaných nákladov, strop 40 eur sa neuplatňuje.
Dokedy treba podať oznámenie k transakčnej dani pri zahraničnom účte? ▾
Do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po zdaňovacom období. Oznámenie sa podáva elektronicky a firma v ňom sama vyčísli daň z transakcií vykonaných zo zahraničného účtu.
Akú evidenciu si má firma viesť k zahraničným účtom a preúčtovaným nákladom? ▾
Zoznam zahraničných účtov, mesačný prehľad odchádzajúcich transakcií, evidenciu platieb vykonaných inou osobou, podklady k preúčtovaniu a výpočet dane. Pri skupinových platbách aj pomer, v akom sa náklady preúčtovali jednotlivým subjektom.
Platia fyzické osoby – podnikatelia transakčnú daň zo zahraničných účtov? ▾
Nie. Od 1. 1. 2026 fyzická osoba – podnikateľ už nie je daňovníkom dane z finančných transakcií. Povinnosti pri zahraničných účtoch a preúčtovaných nákladoch sa preto týkajú predovšetkým právnických osôb.