Preúčtované náklady v skupine firiem a transakčná daň

Preúčtovaný náklad je suma finančnej transakcie, ktorú za daňovníka vykoná iná osoba ako daňovník — takže ak jedna spoločnosť v skupine zaplatí za druhú a náklad jej preúčtuje, môže vzniknúť povinnosť podľa zákona o dani z finančných transakcií. Skupiny spoločností často používajú centrálne nákupy, spoločné platby, interné preúčtovania alebo treasury modely. Pri DFT však platí, že nie každé interné preúčtovanie je neutrálne.

TL;DR

• Preúčtovaný náklad = suma finančnej transakcie, ktorú za daňovníka vykoná iná osoba — zákon č. 279/2024 Z. z..
• Pri daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou musí transakcia súvisieť s jeho činnosťou v tuzemsku.
• Dcéra sa môže stať daňovníkom aj platiteľom dane, ak za ňu zaplatí matka a náklad jej preúčtuje.
• Preukázaná konkrétna transakcia → základom dane je jej suma a uplatní sa strop 40 €.
• Nepreukázaná → vychádza sa zo sumy preúčtovaných nákladov a strop 40 € sa neuplatní.
• Pri agregovaných platbách rozhoduje počet platieb dodávateľom, nie počet faktúr.
• Bežná refakturácia nemusí byť preúčtovaným nákladom.

Kto je skutočným dlžníkom a kto platil?

V praxi treba pri každom skupinovom pohybe skúmať dve veci: kto bol skutočným dlžníkom a kto uskutočnil platbu.

Ak materská spoločnosť zaplatí dodávateľovi záväzok dcérskej spoločnosti a následne jej platbu preúčtuje, nejde len o interné účtovníctvo. Môže ísť o situáciu, pri ktorej dcérskej spoločnosti vznikne povinnosť ako daňovníkovi, ktorý je zároveň platiteľom dane z titulu preúčtovaných nákladov. Administratívna povinnosť teda dopadne na dcéru, aj keď z jej účtu peniaze nikdy neodišli.

Podrobnejší výklad k posudzovaniu preúčtovaných nákladov poskytuje usmernenie MF SR č. MF/008722/2025-77.

Čo preúčtovaným nákladom nie je?

Finančná správa SR uvádza, že bežná refakturácia nemusí byť preúčtovaným nákladom:

Situácia	Preúčtovaný náklad?
Matka zaplatí dodávateľovi záväzok dcéry a preúčtuje ho	áno — platila za iného daňovníka
Prenajímateľ platí energie ako vlastný záväzok a refakturuje ich nájomcom podľa zmluvy	nie — dodávateľsko-odberateľský vzťah
Tretia osoba nakupuje tovar/službu vo vlastnom mene a na vlastný účet a následne ich predáva daňovníkovi	nie — ide o predaj, nie o platbu za iného

Rozhoduje teda nositeľ pôvodného záväzku. Ak spoločnosť platí svoj vlastný záväzok, režim preúčtovaných nákladov nevzniká — aj keď náklad následne prefakturuje ďalej.

Ako dokumentácia rozhoduje o výške dane?

Kľúčová je dokumentácia, a jej kvalita má priamy finančný dopad:

• Ak daňovník vie preukázať konkrétnu finančnú transakciu, ktorú za neho vykonala iná osoba, základom dane môže byť suma tejto transakcie a pri sadzbe 0,4 % sa uplatní maximum 40 € za transakciu.
• Ak konkrétnu transakciu preukázať nevie a vychádza zo sumy preúčtovaných nákladov, strop 40 € sa neuplatní.

Rozdiel môže byť pri väčších sumách mnohonásobný. Pri preúčtovaní 500 000 € rozdeleného na desať platieb je pri preukázaných transakciách daň maximálne 400 €; bez dôkazov sa strop nepoužije vôbec.

Prečo pri agregovaných platbách rozhoduje počet platieb?

Pri agregovaných platbách je dôležitý počet platieb, nie počet faktúr. Finančná správa uvádza, že ak iná osoba vykonala úhradu dodávateľovi agregovane za viaceré faktúry, posudzuje sa počet platieb voči dodávateľom, nie počet prijatých faktúr.

To môže významne ovplyvniť výpočet aj uplatnenie limitu. Jedna agregovaná platba za dvadsať faktúr je z pohľadu DFT jedna finančná transakcia — takže sa na ňu uplatní jeden strop 40 €, nie dvadsať.

Ako je to s cash poolingom?

Osobitnú pozornosť si zaslúži cash pooling. Zákon vylučuje z predmetu dane určité platobné operácie u jedného poskytovateľa súvisiace s automatizovanou kompenzáciou zostatkov účtov daňovníkov, ktorí sú členmi konsolidovaného celku, za ktorý sa zostavuje konsolidovaná účtovná závierka.

Ide však o konkrétnu zákonnú výnimku, nie o všeobecné oslobodenie všetkých skupinových presunov. Klíring, započítania tvoriace preúčtované náklady, platby tretím osobám aj úroky zo záporných pozícií predmetom dane byť môžu.

Čo má obsahovať interný manuál skupiny?

Skupiny firiem by mali mať interný manuál pre DFT. Mal by určovať:

1. ktoré platby vykonáva každá spoločnosť sama,
2. ktoré náklady sa hradia centrálne,
3. ako sa preukazuje konkrétna finančná transakcia,
4. kto podáva oznámenie a v akej lehote,
5. ako sa archivujú podklady.

Bez tejto evidencie môže byť transakčná daň pri skupinových platbách viac dôkazným problémom než matematickým výpočtom.

Pri nových zmluvách medzi prepojenými osobami je vhodné myslieť na DFT už pri ich príprave. Zmluva by mala jasne uvádzať, či jedna spoločnosť koná vo vlastnom mene a na vlastný účet, alebo či platí za inú spoločnosť. Mala by riešiť aj to, ako sa daň zohľadní pri preúčtovaní a kto zabezpečí podklady pre oznámenie. Nejasná zmluva vedie k nejasnej daňovej povinnosti.

Dôležité je aj pravidelné zosúladenie účtovníctva s treasury oddelením. Daňové posúdenie často závisí od detailov platby, ktoré účtovníctvo bez informácií od treasury nemusí vidieť.

Tip od Transakcio

V skupinových modeloch sa DFT nazbiera práve na platbách mimo skupiny — dodávateľom. Poštový platobný styk predmetom DFT nie je, takže presun časti dodávateľských platieb mimo bankového prevodu znižuje daň aj dôkaznú záťaž pri preúčtovaní.

Vyskúšajte si kalkulačku úspor a zistite, koľko môže vaša firma na transakčnej dani ušetriť. Prehľad spôsobov šetrenia nájdete v sekcii možnosti riešenia.